V posledný
deň prázdnin sa objavuje nám známi vojak, ktorý bez zbytočného vysvetľovania si
pripravuje svoje holičské náradie. Jožko si vyzlieka tielko, pripraví
stoličku, sadá si na ňu a čaká kým sa nerozozvučí vojakova mašinka. Vojak
si ľavou rukou napraví Jožkovu hlavu a zapína stíhaciu mašinku a na
Jožkove plecia a nohy padajú prvé ani nie centimetrové vlásky. Onedlho som
bez zbytočných rečí vystriedal Jožka ja a po mne nasledoval Peter
a potom najmladší z nás Oto.
A bol tu prvý školský deň. Janka
nastúpila na strednú školu a chalani sme išli do neďalekej základky. Už pred školou ma Jožko predstavoval
spolužiakom a spolužiačkam, ktorých som ešte nespoznal cez prázdniny a išli sme do triedy. Tam ma privítala
aj triedna učiteľka a oficiálne ma predstavila celej triede. Bol som milo prekvapený, že sa nikto
nepozastavoval, že mám čerstvý vojenský výbrus hlavy, lebo v starej škole
by som asi bez posmeškov nebol. Doma som to povedal aj Jožkovi, ten sa zasmial
a povedal: Každému bolo jasné, že keď
si mi brat, tak asi ťažko budeš nosiť dlhé vlasy, ako si bol zvyknutý
v minulosti. Prvé dni školy prešli bez problémov, no horšie to bolo
v ďalší týždeň. Pre zopakovanie minuloročného učiva začali sme písať prvé
krátke písomky a začali sa objavovať
prvé známky. Každý večer sme predkladali žiacke knižky a podľa
známky boli už pravidelné výprasky na holé zadky.
V jeden
deň som dostal dve trojky no Peťo dve štvorky a aj päťku, tomu veru do
spevu nebolo. Večer čakal na povel otca, aby sme predložili žiacke knižky, no
skôr ako stihol otec pozrieť jeho žiacku, išiel do skrine pre kožený remeň. Keď
otec zbadal Jožkove známky veľmi sa
nahneval. Jožko bez slova si vyzliekol trenírky a prehol
sa cez stôl. Otec vzal remeň a celou silou s ním udrel po
Jožkovom zadku. Ten vykríkol od bolesti a cez celý zadok sa objavil asi
3centimetrový červený pás. Aj ďalšia rana bola veľmi silná. Asi po piatej rane
už Jožko prosil o odpustenie a cez plač sľuboval že si známky opraví.
Celý zadok bol už červený ako uhoľ . Ja som si v duchu počítal každú ranu
čo dopadla na Jožkov zadok či stehná. Bolo ich už 50 a otec stále
pokračoval vo výprasku. Jožko plakal, prosil, sľuboval a otec stále mlátil
už dobitý Jožkov zadok. Uvedomil som si že moje trenírky sa vpredu vydúvajú.
Konečne otec odložil remeň. Tak to si dostal za tu päťku a teraz si bež
kľaknúť do kúta. A toto je čo?
Ukázal na moju žiacku knižku. Akosi si sa pokazil ukazoval otec na moje trojky.
Bolo mi jasné, že dnes to bude prísnejšie ako inokedy. Nechcel som provokovať
a preto som už nahý sa prehýbal cez
stôl. Po prvej rane som vyskočil na rovné nohy a začal som si šúchať
zadok. Zacítil som ako mi na zadku navrel pás po remeni. Otec na zdrapil za krk
a celou silou mi prirazil hlavu ku stolu. Aj ďalšia rana bola veľmi silná,
pustil som sa stola a začal si šúchať zadok, no to som dostal už ďalšiu
ranu, ktorá zasiahla aj prsty na rukách, to som už skákal popri stole
a nevedel som čo si mám skôr ratovať zadok alebo prsty na rukách. Chyťte
ho za ruky, nariadil otec mladším bratom
a pokračoval v mojom výprasku. Napokon mi nariadil si kľaknúť do
opačného kúta ako kľačal Jožko. Otec si
chvíľu oddýchol a potom nariadil Jožkovi, aby pristúpil ku stolu. Ten
začal otca na kolenách prosiť, aby
upustil od ďalšieho výprasku, no otca neobmäkčil. Aj jemu mali bratia chytiť
ruky a otec začal druhé kolo Jožkovho výprasku. Po výprasku sme obaja asi
hodinu ešte kľačali všetkým na očiach. Obaja sme dostali aj 10 dní domáce
väzenie. Tak zbitý zadok som už dlho
nevidel, ako mal dnes večer Jožko. Obaja sme zaspávali na bruchu.
Začali
zemiakové brigády a mi namiesto toho aby sme po návrate
z brigády išli za kamarátmi sme
museli trčať doma a učiť sa.
Jeden zo
spolužiakov doniesol na brigádu cigarety a cez prestávku sme išli fajčiť
do neďalekého krovia. No nedávali sme pozor a nachytala nás jedna
z učiteliek, ktorá tam robila dozor. Rodičia museli ísť na ďalší deň do
školy. Otec nám nariadil aby sme si v ďalší deň priniesli po 10 prútov
z brigády. Večer ich splietol do dvoch prútených metličiek. Ktorá je tvoja
metlička opýtal sa otec Jožka. Ten ukázal na jednu z nich. Choďte na dvor
a nachystajte lavicu. Ľahni si nariadil otec Jožkovi, stiahol mu trenírky a dal mu ich do úst aby hlasno nekričal
a začal s metličkou mlátiť po zadku. Na zadku sa začali objavovať
početné tenké pruhy a onedlho konce prútov robili na Jožkovom zadku aj
tenké ranky, z ktorých začala presakovať krv. Jožko vydával rôzne zvuky a šklbal sebou
na lavici. Napokon som ho mal vystriedať aj ja. Nohy sa mi podlamovali pri
pohľade na Jožkov zadok. Po výpraskoch
nám mama dala na vatu peroxid aby sme si ošetrili zadky. No to začalo strašne
štípať a bolo to horšie ako samotný výprask. Išli sme do izby a tam
si nahý ľahli na brucho kým na nezaschla
krv na zadkoch.
V jeden
deň prišiel otec z roboty veľmi rozčúlený, preto sme sa rýchlo pratali do
izby aby sme ho zbytočne ešte viac nerozčúlili. Počuli sme ako hovorí mame, že
ho prevelili o 300 km od domu a že sa budeme musieť sťahovať.
O viac ako dva týždne otec nastúpil na nové miesto a chodieval domov
len raz za dva týždne, veľmi sme sa tešili že nedostávame výprask každý deň,
ale po návrate domov si to cez víkend otec vynahradil. Nezabudol zavolať aj raz
za mesiac vojaka aby nás ostrihal.
Vianoce
budeme už oslavovať v novom byte oznámil otec pri jednom návrate na
víkend. Už o týždeň sme na víkend cestovali mi za otcom aby sme videli kde
budeme už onedlho bývať. Bol to väčší byt ako sme mali doteraz a sestra
bude mať vlastnú izbu.
V polke
decembra sme sa nasťahovali do nového bytu a nastúpili do novej školy.
Nikoho sme nepoznali, chalani si robili posmech z našich krátkych vlasov
a neuniklo im ani že nosíme vojenské trenky, tepláky tenisky či šľapky.
Doma sme sa
vrátili k pravidelným denným kontrolám a následným výpraskom niektorého z nás.
Zajtra
o 16,30 prídete za mnou do práce, oznámil nám otec. Veľmi som sa tešil,
lebo som bol zvedavý kde otec robí a myslel som že nám ukáže nejaké zbrane
alebo vojenskú techniku.
O 16,30
sme boli pri vojenskej bráne, onedlho prišiel otec, niečo povedal vojakovi čo
mal na sebe červené šnúry a ten nás pustil dnu. Išli sme za otcom do
jednej budovy. Tam na chodbe boli stoličky na ktorých sedelo možno zo 10 vojakov v modrých teplákoch. Otec zaklepal
na dvere a vošiel dnu, mi sme išli za ním ako husi. Na dverách som si
všimol štítok HOLIČ. V miestnosti popri stene boli ďalšie stoličky, na
ktorých sedeli ďalší vojaci. Pri okne starší pán v bielom plášti strihal
jedného z vojakov, ktorý bol
zahalený bielou plachtou z pod ktorej vytŕčali nohy v modrých
teplákoch a zelených teniskách.
Onedlho vojak vstal z kresla a nahlásil holičovi nejaké údaje.
Nech sa páči, ukázal holič na mňa. Sadol som si do kresla. Ako to bude? Opýtal
sa holič otca. Na nováčika, veliteľský zahlásil otec.
Vo veľkom
zrkadle som videl, ako nielen bratia ale
i vojaci upreli pohľady na mňa a holiča. Holič mi dal hlavu do predklonu,
rozozvučala sa mašinka a ja ju cítim už rozohriaty kov ako postupuje od
krku smerom k temenu hlavy. Po niekoľkých ťahoch už ju cítim na pravom
boku a následne i na ľavom. Holič si vymenil stíhaciu časť na mašinke
a pár ťahmi skrátil vlasy na vrchu hlavy. Navlhčil boky a britvou
upravil okraje a okolie uší. Pozrel som do zrkadla a vytreštil som
oči. Hlava bola dokonale vyholená a na vrchole hlavy som nemal asi ani
centimetrové vlasy. Jožko posúval do kresla najmladšieho Ota, ako by sa chcel
vyhnúť ostrihaniu. Miestnosť bola dosť úzka, preto som sa postavil neďaleko od
holičského kresla a sledoval som zručnosť holiča. Obzrel som sa za seba,
neuniklo mi že si ma niektorý vojaci obzerajú. Cítil som sa ako vo výkladnej
skrini. Ota v kresle vystriedal Peťko a na záver aj Jožko . Zo
slušnosti sme sa poďakovali holičovi, pozdravili nasadili si čiapky. Otec nás
vyprevadil po bránu a vrátil sa späť do práce. Cestou domou som sa opýtal
Jožka, prečo nešiel prvý do kresla, ako to bolo doteraz. No, aj by som išiel,
ale teba zavolal holič prvého. No keď som videl uprené pohľady tých vojakov ako
na teba pozerajú vyslal som po tebe radšej Ota. Veď máme ešte kratšie vlasy ako
sme mávali a aj ten vojak pred tebou mal dlhšie vlasy, keď odchádzal od
holiča. Vieš si predstaviť čo nás čaká zajtra v škole? Radšej na to ani
nemyslím, odpovedal som.
Po príchode
domov sme sa prezliekli do teplákov. Idem do pivnice oznámil mi Jožko, príď za
mnou. Poslúchol som. Jožko sa už hral so svojim penisom. Kľakol som si pred
neho a dal som si jeho penis do úst, onedlho do vybral a už som cítil teplé semeno na tvarý.
Strekol mi aj do oka, to bolo dosť nepríjemné. Olizni špičku. Jazykom som očistil
zvyšky semena. Postav sa, oznámil mi. Stiahol mi tepláky a trenky, môj
penis už pomaly rástol, rukou s ním Jožko pohonil a strčil si ho do
úst ani za minúty mi začalo búriť v penise, rýchlo som ho vytiahol
a výstek som nasmeroval na zem. Urobili sme po mne poriadok a po
jednom sme sa vrátili späť do bytu. Večer sme sa osprchovali a ľahli pekne
odľahčený a spokojný spať. Zaspával
som v predstavách ako v školskej šatni zareagujú spolužiaci keď si
stiahneme čiapky z hláv.
Autor: 22som1